Obec Osturňa je nepísaná kronika ťažkého života v nehostinnom, no krásnom prostredí Spišskej Magury.
Je stále živým dôkazom našich dejín, spomienka na našich predkov.
Dedinka ignorujúca čas, vysmievajúca sa súčasnej modernej dobe, uponáhľanosti a nezdravému spôsobu života.
Odľahlá poloha Osturne, postupné zanikanie pôvodného spôsobu života, odchod veľkej časti obyvatelstva za lepšími životnými podmienkami zapríčinili stagnáciu jej vývoja.
Pozoruhodné je, že v Osturni, ako v jedinej obci na Zamagurí, napriek viacerým snahám nedošlo ku kolektivizácii súkromného hospodárstva. Hlavnou obživou obyvateľstva stále bolo a je poľnohospodárstvo, ktoré je ešte aj dodnes sústredené prevažne na chov oviec. Ovce – mnohostranne úžitkové zvieratá, boli a sú odvekými spoločníkmi tunajšieho ľudu.
Aj napriek tomu, že žijeme v 21. storočí, Osturňa si zachováva svoje tradície. Staršia generácia, ktorá bola zvyknutá žiť na gazdovstve a ťažko pracovať, ešte aj dnes pracuje na svojom hospodárstve. Práca na poli, chov dobytka, výroba domácich produktov pre vlastnú potrebu mnohým dodáva energiu aj zmysel života. Tento odkaz odovzdávajú mladšej generácii, ktorá rozvíja nielen nehnuteľné hodnoty, ale aj duchovné hodnoty – ľudové zvyky, tradície, piesne, predstavuje a zachováva aj ľudový odev, ktorý je pýchou Osturňanov.
Súčasťou zachovania tradícií sú aj tradičné osturňanské jedlá, ktoré prevažne pozostávajú z bryndze, zemiakov, slaniny.
Vyhlásenie obce za Pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry v roku 1979 zachováva dedičstvo našich predkov ďalším generáciám.
Osturňa, pamiatková rezervácia, nie je umelo vytvorená, ale je živým skanzenom nášho Slovenska, je skvostom Zamaguria, ktorú vytvorili pracovité ruky tunajšieho ľudu.
Osturňa patrí k najperspektívnejším obciam Zamaguria z hľadiska rozvoja turistiky.